reklama

Hrozí nám druhá Drotárska aj na nábreží pri bývalom PKO?

Reakcia na rozhovor novinárky Z. Kovačič Hanzelovej so starostkou Z. Aufrichtovou, pretože v ňom zaznelo niekoľko nepresností a nejasností, ktoré sa pokúsim vysvetliť a vyvrátiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Občania Starého Mesta, ale aj ďalší Bratislavčania, zažili v poslednom čase šok. To, čo sa stalo na Drotárskej ceste, ukázalo v plnej nahote, ako sa v Starom Meste pristupuje k výrubovým konaniam a ako sa skutočne (ne)chránia stromy. Bežného občana často nezrozumiteľné pohadzovanie problému medzi rôznymi orgánmi v konečnom dôsledku odrádza a znechucuje. Ak navyše proces trvá niekoľko rokov, nemôžeme sa čudovať, že aj na začiatku aktívni a angažovaní občania sa v ňom stratia a rezignujú. Nakoniec na to doplatí príroda aj ľudia v Bratislave. Výsledok v tomto konkrétnom prípade je ale strašný - holorub na Drotárskej.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Téme sa venovala aj novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová v rozhovore so starostkou Starého Mesta Zuzanou Aufrichtovou. A keďže ma pani starostka v rozhovore menovite spomenula, uvádzajúc pritom nepresné a zavádzajúce informácie, považujem za potrebné reagovať.

Na úvod treba povedať niekoľko faktov:

  1. Ad: Výruby.

Absolútnym základom pre porozumenie problematiky je poznať zákon č. 543/2002 Z. z. – Zákon o ochrane prírody a krajiny. Ten v § 47ods. 3 hovorí:

Na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dôležité je porozumenie, že povoľovací orgán ochrany prírody súhlas môže dať, ale nemusí. Súhlas teda vydáva len v odôvodených prípadoch po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka.

Pri každej investičnej činnosti je v prvom rade povinnosť developera/majiteľa/stavebníka získať súhlas na výrub stromov a inej zelene, ale až po ich posúdení – tento proces nazývame výrubovým konaním. Pri tomto konaní musí orgán ochrany prírody posúdiť situáciu, ale nemusí vydať súhlas na výrub (napríklad v plnom rozsahu a pod.), zvlášť ak usúdi, že by mal negatívny vplyv na zdravie človeka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sila spomenutého zákona sa odvodzuje od Ústavy SR, ktorá deklaruje, že verejný záujem na ochrane životného prostredia ako základného predpokladu existencie ľudskej bytosti je mimoriadny, každý obyvateľ má právo na priaznivé životné prostredie (čl. 44, ods. 1) a každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (čl. 44, ods. 2).

Zákonne je teda zakotvená všeobecná preventívna povinnosť štátu, samosprávy, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodeniu životného prostredia. Tento zákon teda pripúšťa obmedzenie výkonu niektorých práv štátu, obce aj súkromných práv jednotlivca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 2. Ad: Zmena rozhodnutia

 Ten istý zákon č. 543/2002 Z. z., v § 89 ods. 1 o. i. hovorí:

Orgán ochrany prírody môže ním vydané rozhodnutie z vlastného podnetu alebo na návrh účastníka konania zmeniť, ak to vyžadujú záujmy prírody a krajiny chránené týmto zákonom.

Tu treba uviesť, že výrubové konanie sa posudzuje separátne od stavby. V prípade, že orgán ochrany prírody a krajiny nedá súhlas na výrub (lebo nemusí), tak stavebné konanie nemá zmysel ani začať (pokiaľ stavebník nie je schopný postaviť stavbu bez požadovaného výrubu).

Je potrebné striktne oddeľovať výrubové konanie od stavebného konania, ktoré sa riadi stavebným zákonom. Pri stavebnom konaní zvyčajne stavebný orgán a štatutár (starosta/starostka) musí podpísať, resp. vydať povolenie k stavbe, ak stavebník predloží všetky zákonom predpísané náležitosti, vyjadrenia a záväzné stanoviská.

Pri výrubovom konaní orgán ochrany prírody a štatutár (starosta/starostka) môžu obmedziť alebo nedovoliť výrub, a to práve pre ekologické a estetické funkcie dreviny a ich vplyv na zdravie človeka.

Orgán ochrany prírody a štatutár teda nie sú len „bezmocnými figúrkami bez kompetencií“, nemusia plniť predstavy majiteľov, developerov či stavebníkov a nemali by automaticky vydávať a podpisovať rozhodnutia bez skutočného záujmu o ochranu a zachovanie stromov a kvalitného životného prostredia. Niekedy práve nedôslednosť úradníkov a úradníčok má za následok viaceré kontroverzné výruby v Bratislave.

Uvediem preto na pravú mieru príklady, ktoré pani starostka Aufrichtová použila v rozhovore:

a) Záchrana stromu gledíčie trojtŕňovej na Vlčkovej ul. 

100-ročný krásny strom na Vlčkovej ulici v bratislavskom Starom Meste vďaka tlaku angažovaných občanov ostal na svojom mieste. Orgán ochrany životného prostredia pôvodne vydal súhlasné stanovisko na jeho výrub v súvislosti s výstavbou. Toto je smutný príklad toho, ako orgán ochrany životného prostredia MČ Staré Mesto zlyhal, lebo nemusel rozhodnúť o výrube tohto stromu, ale spravil to. A žiaľ, ako zvyčajne, v plnej miere akceptoval požiadavku stavebníka a nie potreby verejnosti a životného prostredia. Niektorí obyvatelia upozornili na výrub a oslovili ma so žiadosťou o pomoc, spísali petíciu. Až keď som sa začal angažovať ako poslanec, zverejňovať informácie, veci sa dali do pohybu a strom sa zachránil. Viac si možno prečítať tu: Gledíčia na Vlčkovej.

b) Pokus o záchranu aleje vysokých stromov na nábreží bývalého PKO

50-ročná alej vysokých stromov na dunajskom nábreží je pre Bratislavčanov ikonickým miestom. Je smutné, že aj tento výrub je v konečnom dôsledu pochybením pani starostky, keďže ona podpísala súhlasné stanovisko s výrubom aleje v plnom rozsahu. Nezaregistrovali sme žiadnu snahu orgánu ochrany prírody alebo pani starostky o záchranu čo len jedného z nich.

Ak sa nám toto rozhodnutie nepodarí zvrátiť, jedného rána sa zobudíme a budeme mať druhú „Drotársku“ – vyrúbanú alej na 400 metrovom úseku nábrežia hlavného mesta.

V rozhovore zazneli zo strany pani starostky polopravdy a nepresnosti. Celá EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) bola škandalózna. Už od roku 2017 som sa jej ako občan zúčastnil, rozporoval som ju a odvolal som sa voči výslednému stanovisku podobne ako aj iní aktivisti a ochranári. Táto EIA je hanba a ak sa na ňu p. starostka odvoláva, tak asi z čistej nevedomosti (v procese EIA som sa zúčastnil dávno pred tým, ako sa pani Aufrichtová stala starostkou a neviem o tom, že by sa v ňom zúčastnila aj ona).

Som presvedčený, že ani posudzovanie EIA, ktoré síce bolo zdĺhavé a dnes už je právoplatné, neoprávňuje úrad na rezignáciu pri ochrane životného prostredia, keďže, ako som uviedol v úvode, úrad NEMUSÍ vydať rozhodnutie na výrub, dokonca ho môže prehodnotiť.

Pretože mi na zeleni a stromoch záleží, už od mája 2020 sa snažím aktívnou účasťou na konaniach a teraz odvolaním voči výrubovému rozhodnutiu zvrátiť rozsudok pre túto alej vzrastlých stromov na nábreží. Stačilo by, ak by sa nám podarilo zachrániť aspoň 12 z nich.

Navodzovať dojem, že výrub, ktorý p. starostka Aufrichtová podpísala, nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, je zavádzajúce a nepodložené faktmi. Je to skrátka jej domnienka a názor. Zo skúseností v Bratislave totiž vieme s istotou povedať, že ak sa raz v tejto lokalite 50-ročne vysoké topole vytnú, v lete tu vznikne púšť bez akéhokoľvek prirodzeného tieňa na najbližších 20-30 rokov. S podporou občianskej iniciativy Bratislava otvorene sa snažím tomu zabrániť zo všetkých síl a chcem v ľuďoch vzbudiť nádej, že aktívnym prístupom a záujmom máme šancu zvrátiť túto klimaticky zničujúcu katastrofu na nábreží.

Na tomto mieste sa chcem aj všetkým poďakovať za akékoľvek prejavy záujmu, zdieľanie a verejnú podporu našich snáh...

Matej Vagač

Matej Vagač

Bloger 
Politik
  • Počet článkov:  20
  •  | 
  • Páči sa:  96x

Volám sa Matej Vagač a som dlhoročný bojovník za srdce a charakter Starého Mesta. Osem rokov v komunálnej politike a dvadsať rokov ako aktívny občan chránim zeleň a stromy pred výrubmi a naše historické a kultúrne dedičstvo pred nezodpovednými rozhodnutiami zo strany úradov a developerov. Pôsobím ako poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta SR Bratislavy (Team Bratislava) a miestneho zastupiteľstva mestskej časti Staré Mesto (Team Bratislava). Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

750 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu